Oprava a predaj elektrospotrebičov
Opravíme rýchlo, lacno, kvalitne
Rok 2018

História šijacích strojov

Barthelemy Thimonnier Prvé začiatky automatických šijacích strojov siahajú do roku 1791, keď si britský vynálezca Thomas Saint ako prvý nechal patentovať dizajn šijacieho stroja. Pôvodne ho chcel používať na šitie kože a plátna, ale k praktickému a reálnemu zostrojeniu šijaciemu stroja nikdy nedošlo. Podarilo sa to až o dvadsať rokov neskôr rakúskemu krajčírovi, Josefovi Maderspergerovi. Po siedmich rokoch vývoja predstavil svoj fungujúci šijací stroj v roku 1814. Nasledovalo zlepšovanie technológie a už 17. júla 1830 bol vo Francúzsku zostrojený šijací stroj schopný šiť rovné lemy retiazkovým stehom a to rýchlosťou až 200 stehov za minútu, ktorú o 17 rokov zlepšil až na 300 stehov (pre porovnanie, krajčír bol schopný za minútu vykonať iba 30 stehov). Jeho autorom bol krajčír Barthélemy Thimonier. Jeho schopnosť uplatniť vynálezy prakticky využil v podnikaní. Po masívnych investíciach od investorov a kontrakte na šitie francúzskych vojenských uniforiem sa stal šéfom vo fabrike s osemdesiatimi šijacími strojmi. Ako však bolo v tom čase v Európe bežné, v januári 1831 vtrhli do fabriky krajčíri, zničili stroje a Thimmonier ušiel v obave o svoj život. Svoje vynálezy ďalej zlepšoval, zomrel však ako relatívne chudobný človek.

Šijací stroj schopný šiť prešívacím stehom vynašiel až Walter Hunt v roku 1833. Používal zakrivenú ihlu, ktorá mala otvor na niť na rovnakom konci ako hrot. Bol však náročný na údržbu a vyžadoval nastavenie po každom doplnení nite, preto Hunt stratil záujem o patent a stroj predal. V USA patentoval prvý šijací stroj až John Greenough v roku 1842.

O tri roky neskôr, v roku 1845, vytvoril svoj šijací stroj Elias Howe. Bol založený na podobnom princípe ako ten Huntov, avšak šil na látku postavenú zvislo. Najväčším zlepšením bolo pridanie žliabku na ihlu, ktorý postupoval v smere od hrotu, počínajúc od oka.

Isaac Merritt Singer Synonymom šijacieho stroja sa však stal až Isaac Merritt Singer. Počas svojej inžinierskej praxe sa zoznámil s rotačným šijacím strojom, ktorý opravovali v jednom bostonskom obchode. Vedel, že vtedajšie stroje boli kazivé a nespoľahlivé, preto sa pustil do vynálezu vlastného.

Nepoužíval rotačný člnok, ihlu upevnil zvislo a pridal vodorovnú „nožičku‟ na pridržiavanie látky. Kombinoval prvky šijacích strojov Thimmoniera, Hunta a Howa. Americký patent dostal v roku 1851, patent na pedál poháňajúci jeho stroje však dostať kvôli vtedy už rozšírenému používaniu nemohol. Keď sa o týchto šijacích strojoch dozvedel Howe, podal na Singera žalobu a následne dostal pomernú časť z dosiaľ vyrobených strojov. Neskôr založil Singer spoločnosť umožňujúcu záujemcom bez dostatočných finančných prostriedkov zakúpiť si šijací stroj na lízing.

Z ďalšieho vývoja si zaslúži spomenúť Allena B. Wilsona, ktorý, po patentových nezhodách s Johnom Bradshawom, založil spoločnosť s Nathanielom Wheelerom. Ďalší vývoj šijacích strojov už nevykazoval podobne rýchle napredovanie, hoci priniesol niektoré novinky, ako kmitajúci člnok alebo štvordobé uchytávanie nití. Do popredia sa dostávala spoločnosť Wheeler and Wilson, ktorá na trhu viac než spolovice dominovala. Zúrili tzv. patentové boje, ktoré skončili dohodou Singera, Howa a Wheelera a Wilsona, ktorí spojili svoje patenty a ponúkali ich ostatným. Z ďalších mien si zaslúži uznanie napríklad práca Jamesa Edwarda Allena Gibsa.

V roku 1946 bol pod vedením majiteľa koncernu Kiichira Toyodu vyrobený prvý šijací stroj Toyota, ktorý propagoval funkčnosť a dizajn. V roku 1987 sa v Izraeli dostali do praxe prvé zrakovo ovládané a počítačovo riadené priemyselné šijacie stroje v obuvníckom priemysle, ktoré dramaticky zvýšili presnosť a kontrolu šitia.